Dolný
Kubín/Bratislava 17. augusta (TASR) - Už v knižnom debute, v zbierke
noviel Súkromie z roku 1963 ukázal príklon k vtedajším moderným
filozofickým a literárnym prúdom, akými boli existencializmus či tzv.
nový román. Aj preto sa považuje za jednu z najvýznamnejších osobností
modernej slovenskej literatúry.
V nedeľu 18. augusta uplynie 90 rokov od narodenia spisovateľa a esejistu Jána Johanidesa.
Narodil sa 18. augusta 1934 v Dolnom Kubíne, kde študoval na miestnom
gymnáziu. Po maturite začal v roku 1954 študovať históriu, estetiku a
dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v
Bratislave. Štúdium však nedokončil a od roku 1957 pracoval na rôznych
pozíciách.
Najprv ako podnikový psychológ v závode Tesla v Nižnej na Orave. V
rokoch 1961 - 1963 pôsobil ako referent literárneho oddelenia Zväzu
slovenských spisovateľov. Ako dramaturg magazínu Mestského domu kultúry a
osvety a Mestského národného výboru v Bratislave pracoval v rokoch 1963
- 1964.
Do Dolného Kubína sa vrátil v roku 1965, ale zakrátko sa presťahoval do
Martina, žil aj v Trnovci nad Váhom a od roku 1972 sa natrvalo usadil v
Šali. V 80. rokoch 20. storočia pôsobil aj ako odborný pracovník Ústavu
umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie.
Do slovenskej literatúry vstúpil na stránkach dnes už legendárneho
časopisu Mladá tvorba v roku 1958. Knižne debutoval v roku 1963 zbierkou
noviel Súkromie, v ktorej riešil problém osamelosti, úzkosti a strachu.
Týmto existenciálnym témam sa venoval aj v knihe Podstata kameňolomu
(1965). Johanidesovu prvú tvorivú etapu uzatvára surrealisticky ladená
novela Nie z roku 1966.
Pred nútenou odmlkou počas normalizácie ešte stihol napísať niekoľko
rozhlasových a televíznych hier, keď spracoval niektoré svoje poviedky
ako napríklad Spoznávanie či Najfantastickejší večer najslávnejšieho
herca. Spoločne s režisérom Dušanom Hanákom napísal aj príručku
Literárny scenár filmu (1967).
Trpezlivé a dôkladné pozorovanie života a človeka pretavil Johanides aj
do próz svojho druhého tvorivého obdobia, ktoré sa po nútenej odmlke
začalo až v roku 1978, keď sa k publikovaniu vrátil ekologicky ladenou
prózou Nepriznané vrany. Po nej nasledovala novela Balada o vkladnej
knižke (1979), v ktorej skritizoval konzumný spôsob života.
V historickom románe Marek koniar a uhorský pápež (1983) si po námet
zašiel na začiatok 16. storočia. Na príbehu koniara Marka a uhorského
kardinála Bakozciho ukázal, ako môže byť obojstranne obohacujúci vzťah
dvoch ľudí pochádzajúcich z odlišného prostredia.
Prostredníctvom štyroch noviel v knihe Pochovávanie brata (1987) sa opäť
vrátil k problémom súčasníkov. Príbeh dvoch bývalých väzňov
koncentračného tábora zobrazil v románe Slony v Mauthausene (1985), v
ktorom odsúdil násilie a netoleranciu. Koncom 80. rokov 20. storočia mu
vyšla aj novela Najsmutnejšia oravská balada (1988).
Výrazný psychologický podtón má román Previesť cez most (1991), v ktorom
sú hlavnými témami úzkosť i strach a príčiny ich vzniku. V tom istom
roku Johanidesovi vyšla aj dvojnovela Zločin plachej lesbičky - Holomráz
a o rok neskôr próza Krik drozdov pred spaním.
Drsnú realitu tzv. turbokapitalizmu 90. rokov 20. storočia na Slovensku
opísal v novele Kocúr a zimný človek (1994). Komunistickú totalitu zasa
odmietol v próze Trestajúci zločin (1995).
Na podobenstve založil novely Nositeľ čarodejného jednorožca (napísanej
ešte v 60. rokoch, ale vydanej až v roku 1997) a Veliteľ jednotného uhla
pohľadu z roku 1997. Bohaté a originálne Johanidesovo dielo dopĺňajú
prozaické knihy Dívaj sa do modrých očí Londýna (ocenené Prémiou P.E.N
klubu, 2000), Nepriestrelná žena (2002) a Hmla na našej trpezlivosti
(2005).
Knižne vydal aj reprezentatívnu esej Rembrandt (1995) a ďalšie eseje a rozhovory zhrnul do knihy Identita v kríze (1996).
Johanidesovu tvorbu preložili do viacerých jazykov a získal za ňu
niekoľko ocenení, okrem iných Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ a
Cenu Dominika Tatarku, obidve v roku 2002 za knihu Nepriestrelná žena.
Od roku 2010 sa na pamiatku spisovateľa a tiež ako podpora mladým
autorom udeľuje Cena Jána Johanidesa.
Prozaik a esejista, ktorý sa významnou mierou pričinil o rozvoj modernej
slovenskej prózy, zomrel 5. júna 2008 v Šali vo veku 73 rokov.
0